Parkovanie v Žiline: Naozaj sa ho snažíme vyriešiť? (časť I.)
ÚVODNÉ SLOVÁ AUTORA: Článok, ktorý si môžete prečítať nižšie je prvým zverejneným článkom môjho blogu. Vybral silne kontroverznú tému, ktorá sa dotýka každého občana Žiliny a tou je parkovanie v našom meste. Zvlášť v období pred voľbami téma parkovania rezonuje v ľuďoch oveľa intenzívnejšie. Prostredníctvom svojho blogu sa budem snažiť prinášať aktuálne a praktické informácie zo sveta dopravy a automobilizmu, pričom podstatnú časť tejto problematiky budem upriamovať na svoje rodisko – mesto Žilina. Ak by ste sa chceli o mne dozvedieť viac, kliknite na tento odkaz: O mne.
_______
Žijeme v dobe, kedy je zvláštne, ak niekto nevlastní auto. V 21. storočí sa vlastníctvo automobilu naozaj stalo samozrejmosťou, a preto má, pochopiteľne, každý záujem svoje auto v čase nevyužívania bezpečne a pohodlne „odložiť“, teda zaparkovať. Parkovanie však už takou samozrejmosťou nie je a pozná to asi každý Žilinčan. Pri pomyslení na to, kde nechá svoje auto sa mu neraz zvýši hladina stresového hormónu, pretože má pred sebou neľahkú úlohu – odstaviť svoj automobil. A to bez ohľadu na to, či pred svojim bydliskom, v práci alebo jednoducho pred obchodom.
Téma riešenia parkovania v Žiline sa cyklicky preberá počas každej predvolebnej kampane, no napriek tomu sa tento problém, prekvapivo, neustále zväčšuje. Vymyslených nápadov, ako rýchlo a navždy vyriešiť parkovanie v Žiline bolo niekoľko. Ako zo súčasného stavu vyplýva vždy to skĺzlo iba do roviny teoretických riešení. Parkovanie je veľmi vďačná téma, ktorú politici neraz zneužili ako prostriedok na zvýšenie vlastného politického kapitálu v podobe prilákania čo najviac voličov na svoju stranu. Výsledok je, že už roky blúdime v kruhu, z ktorého nevieme nájsť cestu von. Pritom riešenia dávno existujú. Stačí si z nich len vybrať a mať dostatok odvahy na ich presadenie. Keďže zasahujú do komfortnej zóny určitej skupiny obyvateľov ich realizácia často naráža na neprekonateľnú bariéru.
Predtým ako sa pustím do vysvetľovania riešení parkovania v Žiline považujem za nevyhnutné vysvetliť príčiny vzniku problému s parkovaním. Príčiny súčasného nepriaznivého stavu statickej dopravy, do ktorého sme sa dostali po desiatkach rokoch nekoncepčného riešenia dopravy v Žiline.
PRÍČINY VZNIKU
Súčasná vyhrotená situácia parkovania v Žiline má viacero príčin, ktoré sú vo veľkej miere silne vzájomne previazané. Hlavná príčina nedostatku parkovacích miest má základy v minulom storočí a to predovšetkým v 80-tych a 90-tych rokoch, kedy boli postupne budované sídliská Vlčince, Solinky a Hájik. V tomto období sa odstavné miesta budovali v zmysle platnej normy, ktorá napĺňala požiadavky danej doby, ale logicky nereflektovala nároky na súčasnú intenzitu dopravy.
Počet parkovacích miest vybudovaných v čase výstavby žilinských sídlisk bol v súlade s požiadavkami danej doby, ktoré sa však zásadne líšili od súčasných požiadaviek na statickú dopravu v Žiline.
V krátkosti povedané, keďže v minulosti bolo na cestách menej automobilov, stačilo vybudovať aj menej parkovacích miest pre danú bytovú zástavbu. Stačí sa pozrieť na nižšie uvedený graf porovnania počtu odstavných miest a každému musí byť hneď jasné, že počet vybudovaných parkovacích miest podľa pôvodného projektu sa zásadne líši od počtu súčasne vybudovaných parkovacích miest, ktoré sa museli za uplynulé tri desaťročia dobudovať.
Napríklad najväčšie sídlisko Vlčince bolo vybudované s 1 004 parkovacími státiami, pričom v roku 2016 sa v tejto časti mesta nachádzalo takmer päťnásobne viac miest, konkrétne 4 885. Napriek tomu je ich stále nedostatok. Aby boli pokryté súčasné požiadavky na parkovanie Žilinčanov bývajúcich v troch spomenutých sídliskách, je potrebné vybudovať ďalších 11 293 odstavných miest. Nehovoriac o zvyšných častiach mesta.
Zvyšujúce sa nároky na statickú dopravu vyplývajú z faktu, že od roku 2003 (staršie údaje sa mi nepodarilo získať) neustále narastal počet evidovaných osobných automobilov v Žiline. Za uplynulých 14 rokov sa počet vozidiel evidovaných v Žiline viac ako zdvojnásobil. Konkrétne, z počtu 29 663 osobných automobilov zaradených do premávky v Žiline v roku 2003 sme sa dostali na hodnotu 66 869 v roku 2017. Ide naozaj o alarmujúci stav, ktorý umocňuje fakt, že samovoľný pokles evidovaných áut sa zatiaľ nepredpokladá.
Spomínaný enormný nárast automobilov nie je iba výsadou mesta Žiliny, ale môžeme ho registrovať na celom Slovensku. To potvrdzuje aj štatistika, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Uvádza sa v nej, že od roku 1983 sa počet evidovaných vozidiel zvýšil o viac ako dva a pol násobok.
Štatistiky sú jedna vec. Pre občana je však dôležité do akej miery sa štatistické výsledky dotýkajú kvality jeho života. Nedostatočný počet, alebo skôr pocit nedostatku odstavných miest, v bodoch záujmu obyvateľov (bydlisko, obchodné centrá, práca apod.) zasahuje do komfortu ich života naozaj citeľne. Prečo iba pocit? Túto otázku nechám zatiaľ iba v rečníckej polohe, ale medzitým zodpoviem otázky, ktoré si pravdepodobne položilo viacero z vás, keď videlo priložené grafy:
„Prečo počet automobilov začal tak prudko rásť?
A prečo dopravní inžinieri nepočítali so súčasnými nárokmi na parkovanie už pri stavbe sídlisk?“.
Veľký podiel viny na tomto probléme má paradoxne rast životnej úrovne Žilinčanov, resp. celkovo Slovákov. Zvyšovanie životnej úrovne a pokles cien automobilov spôsobili, že autá sa stali dostupné pre veľkú skupinu obyvateľstva. Zároveň si získali symbol spoločenského statusu, ktorý v ľuďoch umocnil potrebu vlastniť tento druh dopravného prostriedku. A tým sa začala tvoriť nekonečná špirála. Ľudia začali vlastniť čoraz väčší počet automobilov, ktoré potrebovali odstaviť, zaparkovať, v dôsledku čoho sa začali rapídne zvyšovať nároky na počet parkovacích plôch. A tento stav odborníci, kompetentní ani legislatíva nemohli pred niekoľkými rokmi predpokladať.
Pred dvadsiatimi až tridsiatimi rokmi automobil nebol žiadnou samozrejmosťou. V súčasnosti sa už ale nikto nepozastaví nad tým, keď jedna štvorčlenná rodina vlastní tri autá. A všetky chcú samozrejme zaparkovať pred svojim panelákom. Množina takýchto rodín, obyvateľov s väčším počtom áut, stále narastá a s nimi aj nároky na odstavné plochy. A problém s parkovaním je na svete. Keď sa dotyčných spýtate na riešenie, tak každý Vám odpovie, že treba (slepo – pozn. autora) vybudovať viac parkovacích miest. Ako inak – iné riešenie neexistuje. A ak existuje, tak je neprijateľné. Ale zamysleli ste sa aj nad negatívnymi dopadmi, ktoré sú priamo pripútané k (nielen) nekoncepčnému budovaniu odstavných miest?
NEGATÍVNE DOPADY
Nárast počtu parkovacích miest, bez ohľadu na to, či reálne vybudovaných alebo iba potrebných, so sebou prináša niekoľko negatívnych dopadov. Priamo a negatívne sa však dotýkajú kvality života, nás Žilinčanov. V prvom rade ide o neefektívny záber verejného priestranstva. A prečo neefektívny? Pretože v priemere až 90 % času strávi automobil státím a iba 10 % času v pohybe tzn. jazdou – tento fakt potvrdzuje aj Územný generel dopravy mesta Žilina. Automobily denne zaberajú verejné priestranstvo takmer 22 hodín (samozrejme s výnimkou súkromných pozemkov, garáží apod.). V mnohých prípadoch ide o plochu, ktorá by mohla slúžiť na aktívny alebo pasívny oddych v podobe parkov, prípadne ako zeleň, ktorá spríjemňuje pobyt a pohyb v meste.
Nekoncepčné budovanie parkovacích miest = priama preferencia individuálnej dopravy.
Rapídny nárast počtu automobilov, ktorý sme mohli pozorovať za posledné roky v spojení s nekoncepčným budovaním parkovacích miest bez systémového riešenia a jasnej parkovacej politiky vyvolal aj druhý negatívny dopad. Znižovanie počtu cestujúcich využívajúcich mestskú hromadnú dopravu v Žiline. Tento fakt sa dotýka každého jedného Žilinčana bez ohľadu na to, či využíva alebo nevyužíva MHD. A to z jednoduchého dôvodu – MHD v Žiline je financovaná z mestského rozpočtu.
Za každého jedného cestujúceho, ktorý „presadne“ z MHD do osobného auta zaplatí mesto Žilina hneď dvakrát. Prvýkrát, v prípade dorovnania straty formou dotácie MHD a druhýkrát pri budovaní parkovacieho miesta alebo budovania križovatiek s vyššou kapacitou (priepustnosťou).
Vzhľadom na to, že počet prepravených cestujúcich MHD v Žiline mal za posledné roky klesajúci charakter, sa problém statickej dopravy o to viac prehĺbil. Aj na tomto príklade môžeme veľmi dobre pozorovať, že problém parkovacej politiky v meste Žilina sa týka nás všetkých. Malo by byť v našom záujme ho čo najefektívnejšie a najrýchlejšie vyriešiť.
Otázkou teda ostáva či naozaj chceme vyriešiť parkovanie v Žiline? Sme ochotní prijať potrebné opatrenia? A nie je už neskoro? Odpovede na tieto otázky vám už čoskoro zodpoviem v druhej časti článku.