Problém so statickou dopravou v Žiline je naozaj výrazný a prakticky zasahuje do života každého jedného Žilinčana. Preto som si dal za povinnosť vysvetliť príčiny vzniku tohto problému, o ktorých ste sa mohli dočítať v prvej časti článku.

Minulosť už ale nezmeníme. Dôležité však je, ako sa dokážeme s problémom parkovania v Žiline vysporiadať. To zaujíma asi každého. Základnou príčinou problému s parkovaním v Žiline je prevažujúci dopyt nad ponukou. Zjednodušene povedané – počet automobilov, vodičov, ktorí chcú v danej časti mesta zaparkovať je väčší ako ponúkaná plocha na parkovanie. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že tento problém sa dá vyriešiť jednoducho – dostavaním žiadaného počtu odstavných miest. A to nadzemných alebo, ideálne, formou vybudovania sofistikovaného druhu parkovacieho domu s veľkou kapacitou. Ale čo keď sa naplní? Tak jednoducho postaviť ďalší. A čo keď sa naplní aj ten druhý? No predsa postaviť tretí, štvrtý atď. Nadzemný, podzemný, to nie je podstatné. Hlavne, aby bol pokrytý dopyt po odstavných plochách. Dopyt, ktorý každoročne rastie.

Problém so statickou dopravou, tzn. nedostatkom parkovacích miest, je iba dôsledok, pričom riešiť treba jeho príčinu.

Uvedeným spôsobom by sme sa za chvíľu stali mestom parkovacích domov. Myslím si, že nám už stačí, že máme najviac obchodných domov na jedného obyvateľa na Slovensku. Týmto som chcel podotknúť, že parkovacia politika v meste z dlhodobého a udržateľného hľadiska sa nedá vyriešiť „slepou“ výstavbou parkovacích miest. Pretože problém so statickou dopravou tzn. nedostatkom parkovacích miest, je iba dôsledok, pričom riešiť treba jeho príčinu. A tá je v nás. V našich dopravných návykoch. Na to, aby sme vyriešili, nielen statickú dopravu v Žiline, ale zlepšili mestskú mobilitu a celkovo tak kvalitu života v meste Žilina je potrebné držať sa dvoch zásad:

  1. stanoviť maximálny počet parkovacích miest na dané územie,
  2. zvýšiť podiel deľby práce verejnej a nemotorovej dopravy.

MAXIMÁLNY POČET PARKOVACÍCH MIEST NA DANÉ ÚZEMIE

Dnes už nie je nič výnimočné, keď štvorčlenná rodina vlastní tri autá. A keďže si chcú zachovať čo najvyšší komfort, tak parkovať chcú, ideálne, pred svojou bytovkou. A počet takýchto rodín stále rastie. Ak sa tento trend nezmení, tak v dohľadnej dobe hrozí situácia, že sa v meste vymení každý kúsok zelenej plochy za odstavné miesto pre automobily. Spomínaný trend potvrdzuje aj neustály rast automobilizácie tzn. počet automobilov na 1000 obyvateľov. V roku 2006 predstavoval hodnotu 294 automobilov na 1000 obyvateľov, v roku 2015 to bolo už 389 a na rok 2025 sa predpokladá, že narastie až na hodnotu 463 automobilov na 1000 obyvateľov mesta Žilina.

Parkovanie na sídlisku Vlčince

Parkovacie miesta sa naozaj nedajú stavať donekonečna a každé územie má svoje limity. Netvrdím, že sa nesmie vybudovať už ani jedno parkovacie miesto. Len je potrebné vytvoriť strategický plán rezidentného parkovania v Žiline, v ktorom bude určený maximálny počet parkovacích miest pre dané územie, ako aj ich technické vyhotovenie a miestne určenie. A predovšetkým, tento dokument musí byť záväzný.

PROBLÉM S PARKOVANÍM = nadmerný počet automobilov = dopravné kolóny = zhoršenie mestskej mobility = zníženie kvality života v meste.

A prečo dostavba počtu potrebných odstavných miest vôbec nerieši parkovanie v Žiline? Existujú na to dva relevantné dôvody:

  • dostavbou žiadaného počtu parkovacích miest sa uspokojí dopyt iba na krátke obdobie, pričom jeho neskoršiemu rastu sa však týmto spôsobom nevyhneme. Ide o veľmi „krátkozraké“ riešenie.
  • vytvorením nových parkovacích miest sa iba podporí zvýšenie intenzity automobilov v meste. Laicky povedané, v meste budú vznikať ešte väčšie kolóny prierezovo počas celého dňa. Viac parkovacích miest znamená podporu väčšieho počtu áut v meste.

ZVÝŠENIE PODIELU VYUŽÍVANIA VEREJNEJ A NEMOTOROVEJ DOPRAVY

Druhý kľúčový bod vyriešenia parkovania v Žiline spočíva v racionálnom využívaní viacerých druhov dopráv. A čo to presne znamená? V meste sa v zásade používajú štyri druhy dopravy: individuálna automobilová, mestská hromadná, cyklistická a pešia. A ktorú Žilinčania používajú najviac? Samozrejme, automobilovú.

Paradoxom je, že vodiči, ktorí sa sťažujú na dopravné kolóny, ich sami tvoria.

Najväčším problémom je, že v súčasnosti sa v jednom aute prepravuje v priemere jeden človek. Nízka obsadenosť osobných automobilov spôsobuje dopravné kolóny, ktoré neraz vedú až ku kolapsu dopravy v Žiline. Predstavte si 50 automobilov, v ktorých cestuje iba vodič sám a máte kolónu dlhú aj 200 m. To znamená, záber miesta na cestnej komunikácií je niekoľkonásobne väčší, ako keby dotyční využili mestskú hromadnú dopravu, cyklistickú, prípadne pešiu. Paradoxom je, že vodiči, ktorí sa sťažujú na dopravné kolóny, ich sami tvoria.

Porovnanie záberu miesta na cestnej komunikácii: 50 cestujúcich MHD vs. 50 vodičov automobilov

Preto, ak chceme vyriešiť problém s parkovaním, ktorý je iba vyústením celkového problému s dopravou, je nutné znížiť počet jázd osobnými automobilmi v meste.

Ako však čo najefektívnejšie dosiahnuť tento cieľ? Predovšetkým nepreferovať individuálnu automobilovú dopravu v meste, ale naopak podporovať pešiu, cyklistickú a mestskú hromadnú dopravu resp. zvyšovať ich podiel v deľbe prepravnej práce.

Zdroj: Územný generel dopravy mesta Žilina

Z toho vyplýva, že je potrebné zmeniť svoje dopravné návyky. Viac využívať mestskú hromadnú dopravu, a to predovšetkým na pravidelné cesty po meste. Dovolím si tvrdiť, že na prepravu po meste je to optimálna voľba pre väčšinu obyvateľov. Využívaním MHD sa rapídne znižuje intenzita vozidiel na cestách, nie je potrebné budovať parkoviská a v neposlednom rade má pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia v našom meste.

Taktiež je potrebné rozvíjať a podporovať cyklistickú dopravu. Či už vo forme budovania cyklistických pruhov, cyklostojanov alebo využívania bikesharingu. Nehovoriac o  tom, že podobne ako pešia doprava má veľmi pozitívny vplyv aj na zdravie človeka.

ŽILINA AKO MESTO PEŠÍCH

Žilinčania si odvykli chodiť peši. Nevyužívajú tak potenciál pešej dopravy, ktorý vo svojej koncepcii navrhol architekt Antonín Stuchlík v roku 1968. Výhodou pre Žilinčanov sú krátke dochádzkové vzdialenosti medzi viacerými bodmi záujmu. I keď sa to mnohým možno nezdá, uvediem krátke porovnanie. Zo všetkých žilinských sídlisk sa dá dostať na železničnú stanicu pešou chôdzou od 20 do 50 minút. Ale napríklad v Bratislave by ste to zvládli za cca trojnásobok času. Takže v tomto prípade by bolo vhodné a efektívne zvoliť buď bicykel alebo verejnú dopravu.

Pešia doprava so sebou prináša ešte jeden benefit, a to pozitívny vplyv na naše zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča prejsť minimálne 10 000 krokov denne, čo predstavuje cca 7 km.

Uvedený koncept zvyšovania podielu verejnej a nemotorovej dopravy je lacnejší, ekologickejší, zdravší a dlhodobejší ako budovanie parkovacích miest. Táto, pre niektorých ľudí neprekonateľná bariéra, predstavuje pritom jediné dlhodobé riešenie dopravy v meste.

PRÍKLADY DOBREJ PRAXE Z INÝCH MIEST

Vo všeobecnosti sa Slováci radi porovnávajú s vyspelými krajinami či už v oblasti vysokej životnej úrovne, vysokých platov, čistejšieho životného prostredia atď. Inšpirujme sa príkladmi dobrých dopravných návykov. Lebo iba svojimi postojmi a myslením dokážeme vyriešiť problémy a pozdvihnúť tak kvalitu života v našom meste. Preto ponúkam niekoľko príkladov, ako sa európske mestá vysporadúvajú s veľkým nárastom automobilovej dopravy.

Porovnávajme sa s vyspelými západnými krajinami v dobrých dopravných návykoch a nie iba vo výške svojich platov.

Oslo, hlavné mesto Nórska, chce do roku 2019 zakázať všetkým autám vstup do centra. Teda o 6 rokov skôr, ako začne platiť celoštátny zákaz vjazdu pre benzínové a naftové autá. Oslo bude zároveň investovať veľké prostriedky do mestskej hromadnej dopravy a nahradí 56 km súčasných ciest cyklotrasami. 

Podobným spôsobom ako v Nórsku sa uberá aj Madrid. V hlavnom meste Španielska plánujú zakázať jazdu autám v území o rozlohe 202 hektárov od mestského centra a zároveň vytvoriť pešiu zónu z 24 najrušnejších ulíc. Tento plán má byť realizovaný do roku 2020.

A do tretice, v nemeckom mesto Hamburg plánujú vytvoriť z pešej chôdze a cyklistiky dominantné spôsoby dopravy. Projekt má názov „Zelená sieť“, pričom jeho cieľom je prepojiť zaujímavé miesta (parky, detské ihriská, športové trávniky), do ktorých budú môcť vstúpiť ľudia iba peši alebo na bicykli. Do roku 2035 by mala táto sieť pokryť až 40 % plochy Hamburgu.

Naozaj sa snažíme vyriešiť parkovanie v Žiline?

Parkovanie v Žiline sa dá vyriešiť. Nie je to len o návrhoch, riešeniach alebo chcení odborníkov, politikov a ostatných kompetentných. Je to predovšetkým o vôli občanov. Kompetentní majú povinnosť voči obyvateľom mesta navrhnúť fungujúce a efektívne riešenia a dostatočne ich propagovať a vysvetliť. Na druhej strane, my, Žilinčania máme za povinnosť k týmto návrhom aktívne pristupovať a podieľať sa na nich. Preto je na mieste, aby si každý sám za seba zodpovedal otázku: „Naozaj sa snažím vyriešiť parkovanie v Žiline?“. Pretože súčasťou vyriešenia tohto problému je každý jeden z nás.